Do hĺbky

Bolo zaujímavé sledovať, čo všetko vyvolal atentát na premiéra. Nie je to však niečo, čo sa nedalo čakať. Podobné správanie majú spoločnosti aj inde vo svete a myslím si, že Slovensko je na tom stále dobre.

Faktom zostáva, že naša spoločnosť je rozdelená a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo v blízkej budúcnosti zmeniť. Nie je však rozdelená presne na polovicu, ale je tu väčšina, ktorá má moc rozhodovať vo voľbách, a menšina, ktorá nesúhlasí s názorom väčšiny. Ak sa však po voľbách robia vyhlásenia a zmeny, s ktorými menšina nesúhlasí, tak je samozrejmé, že bude vznikať v spoločnosti napätie. Čím sú zmeny väčšie alebo čím je menšina mocnejšia alebo väčšia, tým je väčšie napätie. Čím je väčšia napätie, tým viac vznikajú radikálne a agresivné udalosti. Píšem všeobecne, lebo podobné udalosti sa diali aj v minulosti a v iných krajinách aj v súčasnosti. Častým príkladom je, keď sa zahraničné vlády snažili bojovať proti mafiánom a to zvyšovalo napätie a konflikty medzi vládou a mafiou. Potom sú krajiny, kde je napätie medzi demokratmi a liberálmi. V našej spoločnosti je však problém niekde inde a vláda nie je v konflikte ani s mafiánmi, ani s kriminálnikmi, ani s demokratmi a ani s liberálmi. Kde je potom problém, keď väčšina Slovákov súhlasí s našou vládou a predsa tu máme veľké napätie v spoločnosti?

Možno sú problémom zásahy do súdnictva, možno zásahy do médií, možno oboje a možno všeličo iné. Myslím si, že keby som s istotou napísal hocijaký konkrétny dôvod alebo problém, tak väčšina čitateľov by nesúhlasila, lebo tých problémov je veľa a celá situácia je zložitejšia. Rád by som sa však dostal k hlbšej príčine a nie len k povrchovým problémom, ktorých riešenie nevyrieši ten najhlbší problém. Hlbšie problémy sú dôležité, lebo z nich vznikli súčasné problémy a ak sa nevyriešia, tak z nich budú vznikať aj naďalej ďalšie problémy. Keď sa teda pozrieme do hĺbky, vyzerá to dokonca tak, že paradoxne sme všetci zjednotení v tom, že chceme mať lepšiu krajinu. Krajinu, kde všetko funguje a kde nie sú žiadne problémy. Práve táto vnútorná túžba mať lepšiu krajinu dvíha napätie v krajine nie preto, že by to niekto nechcel, ale preto, že to mnohí vnímajú inak. Vyzerá to tak, ako by pravda mala zrazu viac podôb a ich verzie sa natoľko rozlišujú, že vzniká viditeľné napätie. Je to tak, ako keby sme žili v spoločnosti, kde je veľa dezinformácií. Ak by to mal byť hlavným problémom dnešných konfliktov, tak riešením nie je len ukazovanie prstom na dezinformácie a hoaxy, ale hlavne informovať občanov o všetkých problémoch, o všetkých riešeniach a o všetkých dôvodov, ktoré viedli k daným riešeniam. To však nemusí stačiť a dôležité je, aby sa nevytvárala vlastná pravda a aby sa nemanipulovalo s informáciami a to je niečo, čo sa ťažko kontroluje a preto je za týmto všetkým ešte hlbší problém, ktorý sa týka politického zriadenia.

Demokracia je založená na tom, že väčšina hlasujúcich ľudí si zvolí skupinu ľudí, ktorí budú mať moc rozhodovať o osude všetkých ľudí. Ak teda niekto chce mať takúto moc, tak stačí presvedčiť ľudí, aby ho hlasovali. Výsledkom je vláda, ktorá nemusí vedieť dobre rozhodovať a smerovať krajinu k lepšiemu, ale vláda, ktorá dokáže dobre presviedčať a manipulovať. Ak toto je teda cieľom demokracie, tak nemôžeme tvrdiť, že vláda je zlá, pretože ľudia vo vláde to robia tak, ako sa to má robiť podľa demokracie a zákonov a teda dokázala presvedčiť väčšinu ľudí, aby volila ich a nie niekoho iného. Napriek tomu tu máme ľudí, ktorých nepresvedčila a nie sú spokojní s vládou, pretože majú lepší prehľad o problémoch ako väčšina Slovákov. Riešením by mohla byť zmena spôsobu volieb. Ďalším riešením by mohlo byť aj pretvarovanie a taktizovanie opozičných strán, ale to je tiež niečo, čo veľa ľudí nechápe alebo odcudzuje. Toto teda nie je hlavný problém a aj za týmto problémom je ešte hlbší problém, ktorý sa týka samotnej spoločnosti.

Pre nájdenie hlbšieho problému treba vedieť rozlíšiť medzi ľuďmi tých, ktorí by vedeli lepšie riadiť krajinu alebo lepšie vybrať správnych ľudí k riadeniu krajiny. Dôležitými vlastnosťami takých ľudí je napríklad inteligencia, morálne správanie, múdrosť, pokora a tak ďalej. Napríklad, inteligentný človek vidí súvislosti a vzorce, ktoré iní ľudia nevidia. Často sa pýta otázky typu „prečo“ a často mu nestačí, keď len tak uvidí nejaké informácie v médiách. Príroda to však zariadila tak, že čím viac chceme inteligencie alebo iných vlastností, tým menej ľudí nájdeme. To tiež znamená, že vždy, keď sa má rozhodnúť nejaká skupina ľudí o vláde, tak sa v tej skupine nájde menšinová skupina, ktorá by sa rozhodla inak pre lepšie riadenie krajiny. Ak by sme napríklad zobrali skupinu 10 ľudí, ktorá má rozhodovať, tak v tej skupine môže byť jeden človek, ktorý to vidí inak a inak by sa rozhodol. Zároveň však zvyšných 9 ľudí nemusí pochopiť argumenty toho jediného človeka a stále by tam mohol vzniknúť konflikt medzi nimi. Dostávame sa k tomu, že by o všetkom mal rozhodovať iba jeden človek a znovu sa dostávame k tomu, že kto by mal zvoliť toho jediného človeka. Je to taký začarovaný kruh a vo výsledku tu teda nejde až tak o demokraciu alebo o spôsob volieb. V konečnom dôsledku je to znovu celá spoločnosť, ktorá to má v rukách. Je tu teda ešte hlbší problém, ktorý sa týka jednotlivých ľudí.

Keď chceme mať dobrú spoločnosťou s dobrou vládou, tak každý z nás musí pre to niečo robiť. Mali by sme meniť samých seba k lepšiemu, vychovávať lepších ľudí, byť vzorom pre blízkych a okolie. Nedá sa očakávať, že všetko stojí len na vláde a že za všetko môže. Problémom je, že veľa ľudí v našej spoločnosti len veľmi málo napreduje k lepšiemu aj napriek tomu, že chcú byť lepšími, že sú pracovití, že sa snažia niečo robiť. Veľa ľudí nevie, čo má robiť. Veľa ľudí nemá motiváciu. Nemôžeme preto nikoho obviňovať. Za všetkými týmito problémami je teda hlbší problém, ktorý sa týka ľudského tela.

Arogantné a nevhodné správanie je často veľmi emotívne a málokedy racionálne. Tieto emócie sa každý z nás učí ovládať. Niektorí ich ovládajú dobre a iní horšie. Niekedy sa ovládajú ľahšie a niekedy ťažšie a častokrát to ani nezávisí od daného človeka, ale od prostredia, v ktorom sa nachádza. Hlavnou podmienkou ovládania emócií je mať svoje telo zdravé a v dobrej kondícií (napríklad zlý príjem potravy, hlad, neschopnosť regulácie tepla, výkyvy hormónov, stres a všeličo iné môže výrazne ovplyvniť emočnú stabilitu). Veľakrát sú emočné výkyvy spôsobené niečím, o čom ani nemáme povedomie. Veľakrát vybuchneme, ale ani nevieme prečo. Preto je tu ešte hlbší problém, ktorý sa týka dnešnej doby.

Žijeme v dobe, keď technológie napredujú rýchlym tempom a rovnako rýchlo nám umožňujú prijímať viac a viac informácií, ktoré sa aj ťažšie spracovávajú. To by nebolo až také zlé, keby to iní nevyužívali pre svoj prospech. Máme výrobcov potravín, ktorý sa snažia čo najviac ušetriť na úkor zdravých potravín. Máme tu výrobcov dopravných prostriedkov a energií, ktorí zarábajú na úkor zdravého pohybu. Máme sociálne siete a médiá, ktoré zarábajú na reklamách na úkor toho, že ľudia trávia viac času za displejom aj pozeraním tých reklám. V našej spoločnosti je čoraz viac situácií, keď malá skupina ľudí takto ovplyvňuje ostatních. Môžu to robiť vedome alebo nevedome, ale robia to hlavne preto, lebo ľudia sú im ochotní za to platiť a všetci sú tak spokojní. Spokojní sú aj výrobcovia a aj konzumenti a keď sa nájde niekto, kto chce narušiť túto zdanlivú spokojnosť, tak narazí na tvrdý odpor. Dostávame sa tak do začarovaného kruhu. Pripomína mi to aj výchovu malého dieťaťa v dnešnej dobe, keď mu obmedzujeme sladkosti nie preto, že ich nemáme, ale preto, lebo vieme o ich škodlivých účinkov na zdravie a vývoj. Ak dieťa vie, že tie sladkosti môže mať neobmedzene a nemá ich, tak bude obviňovať hlavne tých, ktorí mu to zakazujú. Dieťa môže byť kvôli tomu zlé, rovnako aj dnešná spoločnosť môže byť zlá, keď sa jej berie niečo, na čo je už zvyknutá a vďaka tomu pohodlnejšia. Tento problém považujem za taký hlboký, že je skôr daný prírodou a len veľmi ťažko by sa dal vyriešiť.

Je teda pekné, keď sa snažíme riešiť cudzie problémy, ale nemôžeme očakávať, že sa vyriešia všetky problémy a že nové problémy nebudú vznikať. Namiesto toho môžeme tieto problémy tolerovať a snažiť sa sami robiť svet lepším vo všetkých smeroch a najlepšie, ako vieme, aj na úkor našej komfortnej zóny. Ak to tak nerobíme, tak to je najhlbší problém našej spoločnosti.